Je logické, že starší ľudia budú mať a majú iné potreby ako tí mladší. Z veľkej časti záleží na samostatnosti daného seniora; na tom, ako je schopný postarať sa sám o seba a zaistiť si základné potreby. Málo ľudí má také šťastie, že po celý život sú si sebestační a nemusia byť závislí na rodine či iných.

Ľudské  potreby sa väčšinou delia na oblasti týkajúce sa telesných potrieb, psychickej vyrovnanosti a bezpečia, vzťahov k blízkym ľuďom, spoločenského uplatnenia a duchovných potrieb. Ak hovoríme o požiadavke výživy a starostlivosti, nemáme tým na mysli len potrebu jedla, ale aj dostatok informácií a podnetov pre život a vývoj. Nezáleží na tom, či ide o správy zo sveta alebo o rozprávanie sa o domácich zvieratách. Dôležité je udržiavať kontakt s realitou, seniora správnym spôsobom stimulovať, a zároveň mu aj pomáhať rozvíjať sociálny kontakt. Senior má často veľa voľného, ničím nenaplneného času a môže ho využiť ako len chce. Ak to nedokáže, bude ho zaťažovať nuda, pocit zbytočnosti a strácanie zmyslu života. Práve preto sa v opatrovateľských domovoch personál rozpráva s klientmi a snaží sa ich zapojiť do rôznych činností na vyplnenie voľného času.

Bezpečie a ochrana sú ďalšími potrebami človeka. Máme ich už od narodenia, a aj starší človek túži cítiť istotu, že sa o neho niekto postará . V starobe rovnako ako v detstve potrebujeme podporu telesnú, citovú, finančnú, i spoločenskú. Seniori si potrpia na starých a známych veciach, keďže im tieto predmety pomáhajú nájsť ich fyzické a mentálne miesto v živote. Pripomínajú im, kto sú, čím boli, a kam patria. Takáto tendencia sa prejavuje ukladaním si osobných vecí do lôžka na dosah ruky, či zdobením izieb starými fotografiami.