V období staroby sa rôznym spôsobom menia aj mnohé psychické funkcie. Niektoré z
týchto zmien sú podmienené biologicky, iné sú dôsledkom psychosociálnych vplyvov, ako aj ich vzájomným pôsobením. Zmeny v psychike starších ľudí sa môžu prejaviť v schopnostiach ako sú vnímanie, pozornosť, myslenie, pamäť a iné. Dobre vyškolení opatrovatelia vedia s klientami adekvátne pracovať, pretože sú dobre oboznámení so stavom, v akom sa nachádzajú. Znížené vnímanie vedie aj k tomu, že starší človek nemá chuť sa stretávať s inými ľuďmi. Funkcie, ktoré využívajú a ukladajú informácie, sa menia a spomaľujú. Senior si je vedomý, že už nie je schopný pracovať tak kvalitne a efektne. Dokonca už aj samotné rozhodovanie o nejakej veci sa predlžuje. Taktiež sa mení schopnosť pozorovať. Viac sa prejavujú nedostatky pamäťových funkcií a s nimi spojené ťažkosti v učení a osvojovaní si nových vecí. Tieto skutočnosti vyúsťujú do väčšej únavy a obťažnejšej koncentrácie pozornosti.

Seniori nedokážu spracovať niektoré nové informácie dostatočne rýchlo a zároveň kvalitne, a v dôsledku toho dochádza pri prevádzaní informácií k ich strate alebo skreslení; čiastkové informácie sa často popletú a prehádžu. Starnutie má dopad aj na dlhodobú pamäť, ktorá býva predovšetkým nepresná. Starší ľudia často rozprávajú staré príbehy z mladosti či detstva, bývajú viac zameraní do minulosti. Taktiež si uchovávajú naučené  znalosti, vedomosti a presvedčenia. Používajú overené stratégie na riešenie situácii. Zásoba poznatkov a spôsob ich využívať sa môže meniť, väčšinou sa stáva viac stereotypným a rigidným. Vzdelanejší ľudia si spravidla svoje kompetencie udržiavajú alebo ich dokonca rozvíjajú pomocou intelektuálnych aktivít. Opatrovateľské domy túto oblasť nezanedbávajú a prostredníctvom vyškolených opatrovateľov vytvárajú priestor aj na takto zamerané aktivity.